Svet Ajurvédy
personmedical_services
Žena s pocitom vyčerpania a straty motivácie – ilustračný obrázok k téme depresie z pohľadu ajurvédy a modernej vedy.
Psychika, spánok a vitalita

Depresia: pohľad ajurvédy a vedy

Keď trpíme depresiou, ovplyvňuje to celý náš život: našu energiu, radosť, motiváciu, spánok, myslenie aj schopnosť zvládať bežné povinnosti. Depresia nie je žiadny chvíľkový smútok ani nedostatok vôle, ale komplexný stav, na ktorého vzniku sa podieľajú mnohé faktory. 

11 min čítania

Odborne skontroloval: Dr. Anurag Pandey, B.A.M.S., M.D., Ph.D.

Zdieľať:X

Súčasná medicína skúma depresiu z viacerých uhlov, vrátane fungovania nervovej sústavy, regulácie stresovej odpovede, neuroplasticity a imunitných procesov.

Ajurvéda ponúka vlastný pohľad na duševnú rovnováhu. Prepája stav našej mysle s fungovaním tela a pri starostlivosti o duševné zdravie kladie dôraz na stravu, životosprávu, byliny, tradičné telesné procedúry aj vedomú prácu s mysľou.


V tradičnom ajurvédskom chápaní sa dodnes používajú pojmy višáda a avásáda. Višáda sa spája najmä so skleslosťou, žiaľom a oslabením schopnosti konať. Avásáda zasa označuje stav útlmu a poklesu duševnej aktivity. Tieto pojmy pomáhajú opísať stránky duševného utrpenia, ktoré poznáme aj zo súčasnej klinickej praxe a nazývame ho depresiou.

Čo dnes vieme o depresii

Súčasná medicína skúma depresiu ako komplexný stav, na ktorom sa podieľajú viaceré prepojené procesy – od fungovania neurotransmiterov a stresovej odpovede organizmu cez neuroplasticitu a hormonálnu reguláciu až po imunitné a zápalové procesy.

Pozornosť sa venuje napríklad serotonínovým a noradrenalínovým systémom či osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky, ktorá reguluje stresovú odpoveď. Významnú úlohu má aj neuroplasticita, teda schopnosť nervovej sústavy meniť svoje spojenia a fungovanie.

Ajurvéda pristupuje k duševnému utrpeniu prostredníctvom vlastného systému poznania. Sleduje pritom telesné procesy, kvality mysle, individuálnu konštitúciu a životný režim. Jej cieľom je posúdiť, kde sa narušila rovnováha, a podľa toho zvoliť vhodné postupy.

Symbolické znázornenie troch gún – Satvy, Radžasu a Tamasu ako troch kvalít mysle v ajurvédskej tradícii.

Gúny: tri kvality mysle

V indickej filozofii a ajurvédskom myslení zohrávajú významnú úlohu tri základné kvality, nazývané aj gúny: Satva, Radžas a Tamas. Opisujú rôzne stránky duševného prežívania a správania.

◽ Satva predstavuje jasnosť, harmóniu, poznanie a schopnosť rozlišovať. Spája sa s pokojom, vyrovnanosťou a duševnou stabilitou.

◽ Radžas vyjadruje pohyb, aktivitu, vášeň a nepokoj. Podporuje činnosť a zmenu, no pri prevládnutí môže súvisieť s nadmerným rozrušením, nepokojom či hnevom.

◽ Tamas predstavuje ťažobu, nehybnosť, zastretosť a zotrvačnosť. V duševnom prežívaní sa spája s pasivitou, skleslosťou, nedostatkom jasnosti a ťažkosťami pri začatí činnosti.

Dóše a duševné zdravie

Ajurvéda rozlišuje tri základné dóše: Vátu, Pittu a Kaphu, ktoré opisujú fungovanie organizmu a jeho reakcie na stravu, prostredie, záťaž či každodenný režim. Sú dôležité aj pri posudzovaní duševných ťažkostí.

◽ Váta súvisí s pohybom a činnosťou nervovej sústavy. Jej funkcie sa v ajurvédskej fyziológii spájajú okrem iného s prijímaním podnetov, dýchaním, pozornosťou a duševnou aktivitou. Pri nerovnováhe Váty sa môžu objavovať nepokoj, strach, úzkosť či poruchy spánku.

◽ Pitta súvisí s premenou, porozumením a rozlišovaním. Jej podtyp Sádhaka Pitta sa v ajurvéde spája s tým, ako spracúvame zážitky, vyrovnávame sa s emóciami, udržiavame si odhodlanie a smerujeme k cieľom. V súvislosti s depresiou je tento pohľad užitočný najmä pri porozumení tomu, ako človek prežíva neúspech, sklamanie či stratu motivácie a ako sa vyrovnáva s náročnými situáciami.

◽ Kapha súvisí so stabilitou, výživou a súdržnosťou. Pri jej nerovnováhe môže prevládať ťažoba, spomalenie a zotrvačnosť. V ajurvédskom posudzovaní duševného stavu sa preto sledujú aj nedostatok energie, nadmerná potreba spánku a ťažkosti so začatím činnosti.

Práve tieto individuálne rozdiely pomáhajú ajurvéde opísať, prečo sa depresívne ťažkosti môžu u každého človeka prejavovať inak – u niekoho prevláda nepokoj a úzkosť, u iného strata motivácie, vyčerpanie či spomalenie a útlm. Ajurvédsky prístup vždy zohľadňuje konkrétne prejavy ťažkostí a hľadá individuálnu rovnováhu.

Dhí, dhriti a smriti: myseľ a jej schopnosti

Ajurvédska psychológia venuje pozornosť trom schopnostiam, ktoré sú dôležité pre poznávanie, rozhodovanie a správanie.

Ich vzájomná súhra pomáha človeku rozumieť situáciám, rozhodovať sa a konať v súlade s tým, čo považuje za správne. Ak sa táto súhra naruší, ajurvéda používa pojem Pradžňáparádha, ktorý označuje konanie v rozpore s poznaním či vlastnou rozlišovacou schopnosťou.

Neznamená to, že človek s depresiou si za svoje ťažkosti môže sám. Vysvetľuje aj situácie, keď človek vie, čo potrebuje, no napriek tomu nedokáže zmeniť návyky alebo životné podmienky, ktoré ho dlhodobo vyčerpávajú.

Ajurvéda venuje pozornosť aj Prána Šakti, životnej energii, a Ódžasu, ktorému pripisuje význam pre vitalitu, odolnosť a celkovú stabilitu organizmu. Podpora síl človeka a obnova jeho zdrojov patria medzi dôležité časti tradičnej starostlivosti o ľudí s depresiou.

Prepojenie trávenia a mozgu – teplé jedlo, zázvor a jemné znázornenie osi črevo–mozog v ajurvédskom pohľade na duševné zdravie.

Agni: trávenie a vzťah čreva a mozgu

V ajurvéde je trávenie jedným zo základov zdravia. Pojem Agni, tráviaci oheň, vyjadruje našu schopnosť spracovať potravu. Pri dlhodobo narušenom trávení môže vznikať Ama – nedostatočne spracované zvyšky, ktoré sa podľa ajurvédy podieľajú na vzniku rôznych ochorení.

Ajurvéda kladie dôraz na zdravé trávenie, primeranú stravu a pravidelný režim. Tieto oblasti sú dôležitou súčasťou starostlivosti o celkové zdravie.

Duševné zdravie však ovplyvňujú aj životné okolnosti, napríklad strata blízkeho človeka, trauma, násilie, vážne ochorenie či dlhodobý stres. Ajurvédska starostlivosť preto vždy zohľadňuje konkrétne potreby človeka aj jeho životnú situáciu.

Každodenné návyky ako súčasť starostlivosti

◽ Denné svetlo a pohyb. Pobyt vonku, pohyb a pravidelný režim prospievajú celkovej pohode. Pri depresii môže byť ťažké začať aj s jednoduchými činnosťami. Dôležité je začať malými krokmi podľa svojich možností.

◽ Pokojné dýchanie. Pomalé a pohodlné dýchanie pomáha uvoľniť napätie a sústrediť sa na prítomnosť. Ajurvéda a joga využívajú dychové techniky na upokojenie mysle a prácu s Pránou.

◽ Olejová masáž. Abhjanga je tradičná olejová masáž, ktorá sa v ajurvéde spája s výživou tkanív, upokojením Váty a odpočinkom. Jemná masáž zahriatym sezamovým olejom je príjemnou súčasťou starostlivosti o seba.

Ašvaganda, Brahmi a Šankhapušpi – ajurvédske byliny Medhya Rasájana tradične používané na podporu mysle a nervovej sústavy.

Štyri piliere ajurvédskej starostlivosti

Ajurvédsky prístup k duševnému zdraviu prepája viacero oblastí. Tieto oblasti vychádzajú z tradičného chápania vzájomného pôsobenia tela a mysle.

1. Medhja rasájana: rastliny na podporu mysle

Medhja rasájana označuje skupinu tradičných ajurvédskych prípravkov, ktoré sa využívajú na podporu pamäti, poznávacích funkcií a duševnej výkonnosti. V ajurvédskej tradícii majú význam pri starostlivosti o myseľ a jej schopnosti spracúvať podnety.

Medzi rastliny uvádzané v pôvodnom odbornom článku patria ašvaganda, brahmi a šankhapušpi. Ich tradičné použitie je súčasťou ajurvédskeho poznania; jednotlivé rastliny sa však líšia zložením, spôsobom prípravy a dostupnými výskumnými údajmi.

🌿 Ašvaganda (Withania somnifera)

Ašvaganda sa v ajurvéde tradične používa na podporu vitality a zvládania záťaže. Súčasný výskum naznačuje, že niektoré jej prípravky môžu pomáhať pri strese a nespavosti. Dôkazy o účinnosti pri depresii však nie sú dostatočné na to, aby sa považovala za overenú liečbu tohto ochorenia.

🌿 Brahmi (Bacopa monnieri)

Brahmi patrí medzi tradične používané rastliny na podporu pamäti a koncentrácie. Jej účinky na kognitívne funkcie sa skúmajú, no nemožno automaticky vyvodzovať, že má preukázaný terapeutický účinok pri depresii.

🌿 Šankhapušpi (Convolvulus pluricaulis)

Šankhapušpi sa v ajurvédskej tradícii spája so starostlivosťou o pamäť, koncentráciu a duševný pokoj. Pri jej použití je dôležité zohľadniť konkrétny prípravok a individuálne potreby človeka.

Výber rastliny, jej dávkovanie a forma prípravku patria do individuálneho posúdenia. Pri užívaní liekov alebo pri zdravotných ťažkostiach treba zohľadniť možné interakcie a kontraindikácie.

2. Sattvická strava

Ajurvéda vníma stravu ako jeden zo základov zdravia a duševnej rovnováhy. Sattvická strava uprednostňuje čerstvé, primerane pripravené a dobre stráviteľné jedlá, ktoré podľa tradičného chápania podporujú jasnosť a vyrovnanosť mysle.

V praxi môže zahŕňať celé obilniny, sezónne ovocie a zeleninu, orechy a ďalšie potraviny, ktoré človeku vyhovujú a zabezpečujú dostatočný príjem energie a živín. Pri výbere stravy sa zohľadňuje individuálna konštitúcia, trávenie, ročné obdobie aj životný režim.

Strava sama osebe nie je plnohodnotnou liečbou depresie, je však dôležitou súčasťou celkovej starostlivosti o organizmus.

Žena počas ajurvédskej procedúry širódhára, pri ktorej teplý olej jemne steká na čelo.

3. Pančakarma a telesné procedúry

Ajurvéda využíva telesné procedúry ako súčasť individuálne zostavenej starostlivosti. V tradičnom systéme sa vyberajú podľa konštitúcie, aktuálneho stavu a cieľa terapie.

◽ Širódhára spočíva v plynulom stekaní teplej tekutiny, často oleja, na oblasť čela. V ajurvédskej tradícii sa spája s upokojením mysle a podporou odpočinku.

◽ Nasja je postup, pri ktorom sa do nosa aplikujú vhodne zvolené prípravky. Jeho výber a spôsob aplikácie sa riadia tradičnými zásadami a individuálnym posúdením.

◽ Abhjanga je olejová masáž tela, ktorá sa v ajurvéde spája s výživou tkanív, upokojením Váty a podporou celkovej pohody.

Pančakarma zahŕňa viacero postupov, ktoré sa v tradičnom systéme využívajú na očistu a obnovu rovnováhy. Nie všetky procedúry sú vhodné pre každého a intenzívnejšie postupy si vyžadujú odborné vedenie. Ich použitie pri depresii treba posudzovať individuálne; nemali by nahrádzať potrebnú psychiatrickú alebo psychologickú starostlivosť.

4. Satvávadžaja čikitsá: práca s mysľou

Satvávadžaja čikitsá je tradičný ajurvédsky prístup zameraný na myseľ a jej schopnosť regulovať prežívanie a správanie. Zahŕňa prácu s pozornosťou, zmyslovými podnetmi, návykmi a spôsobom života.

Súčasťou širšieho tradičného rámca sú dychové techniky, meditácia a postupy podporujúce duševnú disciplínu.

◽ Pránájáma zahŕňa dychové techniky, ktoré sa v jogovej tradícii využívajú na sústredenie a upokojenie. Patrí sem aj Nádí šódhana, striedavé dýchanie nosnými dierkami. Pri cvičení je dôležité postupovať mierne a vyhnúť sa nútenému alebo nadmernému zadržiavaniu dychu.

◽ Mantry a zvuk majú významné miesto v indickej duchovnej tradícii. Recitácia alebo opakovanie zvuku, napríklad ÓM, slúžia ako spôsob sústredenia pozornosti a vytvorenia priestoru na stíšenie.

◽ Sadvritta a áčára rasájana zdôrazňujú význam správneho správania, láskavosti, súcitu, kvalitných vzťahov a každodenných návykov. Dinačarjá, denný režim, prináša pravidelnosť do spánku, stravovania, pohybu a odpočinku.

Tieto postupy sú súčasťou tradičného chápania starostlivosti o myseľ. Ich vhodnosť a rozsah treba prispôsobiť stavu človeka.

Obnova rovnováhy

Ajurvéda pristupuje k duševnému zdraviu v súvislosti s celkovým fungovaním človeka. Strava, režim, rastliny, telesné procedúry a práca s mysľou tvoria prepojené oblasti tradičnej starostlivosti.

Z ajurvédskeho pohľadu je dôležitým cieľom podporovať Satvu – teda jasnosť, stabilitu a schopnosť rozlišovať – a pracovať s faktormi, ktoré prispievajú k nerovnováhe. Nejde o jednorazový úkon, ale o dlhodobý postup, ktorý sa vždy prispôsobuje individuálnym potrebám.

Depresia má mnoho podôb a jej príčiny sa môžu prelínať. Ajurvédsky prístup ponúka vlastný rámec na pochopenie vzťahu medzi telom, mysľou a životným režimom. Pri pretrvávajúcich príznakoch je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Psychologická a psychiatrická starostlivosť môže byť súčasťou komplexného prístupu k človeku spolu s vhodne zvolenými podpornými postupmi.

Zdroje

Pandey, A., Tiwari, M., Nathani, N., Agrawal, A. a Dubey, G. P. (2014). Pathophysiology and Management of Depression: An Ayurvedic Overview. Journal of Pharmaceutical and Scientific Innovation, 3(4), 294–297. https://doi.org/10.7897/2277-4572.034159

https://www.researchgate.net/publication/269847167_PATHOPHYSIOLOGY_AND_MANAGEMENT_OF_DEPRESSION_AN_AYURVEDIC_OVERVIEW



Depresia: pohľad ajurvédy a vedy | Svet Ajurvédy